Informačný portál o cestách nákazy kliešťovou encefalitídou

Asi dvom percentám ľudí sa každý rok prisaje na telo desať a viac kliešťov.
Jedného kliešťa ročne na sebe nájde zhruba 15% obyvateľov.
Približne každému piatemu človeku sa kliešte z neznámych dôvodov vyhýbajú.
V minulosti žil kliešť v nížinách, v súčasnosti sa vyskytuje aj vo výškach 1000 – 1400 m n.m.
Kliešť na vás nespadne zo stromu. Lezie vždy od zeme smerom nahor a striehne na koncoch listov, na steblách tráv alebo na vetvičkách prízemných kríkov.
Približne tretina pacientov infikovaných vírusom kliešťovej encefalitídy najskôr pociťuje príznaky podobné chrípke (zvýšená teplota, únava, nevoľnosť, bolesti hlavy a svalov)
Na kliešťovú encefalitídu neexistuje liek. Lekári dokážu liečiť len príznaky ochorenia.
Vírus kliešťovej encefalitídy prenášajú larvy, nymfy, samičky aj samci kliešťa.
Kliešť na prisatie potrebuje tenkú kožu, cez ktorú sa dokáže dostať ku krvi. V ohrození sú teda vaše ramená, plecia, podpazušie, pupok, chrbát, nohy aj genitálie.
Miesto, kde sa vám kliešť nezachytí je dlaň s tvrdou kožou.
Sezóna kliešťov začína skoro na jar a končí s prvými jesennými mrazmi.

Nákaza zaklieštením

Prenos kliešťovej encefalitídy

Zaklieštenie je najčastejšou príčinou vzniku ochorenia na kliešťovú encefalitídu. K prenosu nákazy dochádza prisatím infikovaného kliešťa na kožu. K človeku sa prisávajú larvy, nymfy i dospelé kliešte, pričom drobné larvy i nymfy je možné ľahko prehliadnuť (sú veľké asi 0,5 mm).

Na infikovanie vírusom kliešťovej encefalitídy stačí krátky čas prisatia – asi 2 hod. Infekcia sa môže preniesť aj cez drobné ranky na koži pri vyberaní kliešťa.

Miesta prisatia

Kliešť sa najčastejšie prisaje na častiach tela s jemnou pokožkou: hlava za ušami, v podpazuší, podkolení a genitálnej oblasti. Kliešť saje niekoľko dní, pričom vypustí do kožnej ranky sliny s vírusom. Vlastné satie vyvoláva u kliešťa bunkový rozvoj v slinných žľazách a mohutné množenie v nich.